Tribotechnické listy

 

 

Najvyššie ocenenie za tribotechniku

Profesor Stathis Ioannides, svetoznámy expert v oblasti trenia, opotrebenia a mazania, pracuje v skupine SKF ako technický riaditeľ. Za svoj dlhoročný prínos k výpočtu životnosti ložísk a za vypracovanie príslušnej ISO normy, založenej na teórii životnosti podľa SKF, používanej v súčasnosti vo všetkých ložiskových firmách sveta, obdržal Tribology Trust's Gold Medal - najvyššie tribologické vyznamenanie celosvetového významu. Vyznamenanie mu bolo odovzdané pri slávnostnej ceremónii na Institution of Mechanical Engineers v Spojenom Kráľovstve, kde Prof. Ioannides pôsobí v Imperial in the United Kingdom ako hosťujúci profesor. Pri tejto príležitosti sme si ho dovolili požiadať ho o interviev.

johanides

Pán profesor, ste laureátom ceny Award Tribology Trust. Čo to pre vás znamená?

Je pre mňa veľkou cťou, že ma moji kolegovia nominovali na túto cenu. Úspechy spomínané v súvislosti s ocenením sú zároveň výsledkom práce v SKF. Rozsah a hĺbka práce by sa nemohli podariť bez pomoci a účasti mnohých mojich kolegov z SKF, doktorandov a kolegov z mnohých univerzít, s ktorými sme celú dobu spolupracovali a za prispenie im chcem poďakovať.

Uplynulo už niekoľko rokov od doby, keď profesor Peter Jost napísal kolosálne tribologické dielo „Jost Repport", v ktorom vyjadril obavy z ignorancie tribológie v spoločnosti. Ako to vidíte teraz, s odstupom času? Dokázala tribológia presvedčiť o svojom význame?

Od doby „Jost report" sa v tribológií odohral veľký pokrok. Zahŕňa podstatné zlepšenie modelovania tvorby filmu a trenia pri kontakte drsných povrchov, tribochemické vplyvy, vplyvy kontaminácie mazív na životnosť súčiastok, nové nátery s vysokou odolnosťou voči opotrebeniu a nízkym trením a veľa ďalších. Spomínaný pokrok umožnil redukciu ložísk a mnohých iných mechanických súčiastok. S tým súvisiace hlbšie poznatky o mazivách, životnosti a nižšej spotrebe energie strojových zariadení, ktoré sa okamžite premietajú do finančných úspor a zlepšenia životného prostredia, sú dostatočným dôkazom významu tribológie.

Vráťme sa na chvíľu do minulosti. Keď Leonardo da Vinci robil svoje pokusy s trením a skonštruoval prvé valivé ložisko isto netušil, aký nebývalý rozvoj zaznamená táto vedná disciplína. Pokúsili by ste sa predpovedať, akým smerom sa bude tribológia uberať v budúcnosti?

Je dobre známe, že dlhodobé predpovede sú nespoľahlivé. Vo všeobecnosti je však tribológia v dobrej situácií pre rýchly rozvoj. Verím tomu, pretože pri súčasnom stave nášho životného prostredia, pri obmedzených zdrojoch a potrebe zníženia spotreby energie a zároveň predlžujúcej sa životnosti materiálov a súčiastok, môže tribológia poskytnúť dôležité odpovede, pričom súčasný pokrok v modelovaní a simulácií, vede o materiáli a analytických technikách poskytujú pre tento pokrok nové nástroje. Okrem toho to vyzerá, že sa úspešne rozvíja nano-tribológia a rozširuje naše poznatky a vlastnosti produktov na molekulárnej úrovni prostredníctvom nových a vzrušujúcich mikro (nano) mechanizmov.

Ako dlhoročný spolupracovník SKF ste autorom metodiky výpočtu životnosti valivých ložísk. Túto metodiku si osvojili prakticky všetky svetové ložiskové firmy a používajú ju konštruktéri pri dimenzovaní valivých uložení. Môže túto metodiku ovplyvniť ešte rozvoj poznatkov v oblasti štúdia trenia a tribológie vôbec?

Vo vede existuje jedno všeobecné pravidlo - pokrok bude pokračovať. Naša práca zlepšila metodiku vytvorenú Lundbergom a Palmgrenom v 40. rokoch, ktorá bola následne upravovaná do 80. rokov a som si istý, že ďalšie poznatky rovnako upravia výpočet životnosti valivých ložísk.

Spoločnosť SKF vyvinula v poslednej dobe tzv. nízkoenergetické valivé ložiská. S akou účinnosťou pracujú tieto ložiská a kde nájdu praktické uplatnenie?

Energeticky efektívne ložiská SKF E2 sú inovovanými produktmi, ktoré znižujú trenie o najmenej 30 %. To môže byť veľmi dôležitý príspevok k životnému prostrediu, ak vezmeme do úvahy obrovské množstvá ložísk, ktoré fungujú vo všetkých strojových zariadeniach na celom svete. Ložiská sú navrhnuté tak, aby nahradili štandardné ložiská a poskytli túto úsporu energie, ktorá je dobrá pre užívateľa z hľadiska jeho spotreby energie, ale aj pre životné prostredie z hľadiska koncových emisií CO2. Tieto ložiská sa najskôr objavia v našich cieľových aplikáciách: elektromotoroch, prevodovkách, veterných turbínach, hnacích sústavách automobilov a pod.

Pán profesor, spoločnsoť SKF je na slovenskom a českom trhu dobre známa. Značka SKF je synonymom kvality a netreba ju zvlášť predstavovať. Našich čitateľov by skôr zaujímalo, aké novinky pripravujete a čím najbližšie prekvapíte odbornú verejnosť.

Je ťažké hovoriť o prekvapeniach a očakávať, že ostanú prekvapeniami. Môžem povedať, že SKF so silou svojich poznatkov z kombinácie jej piatich technických platforiem, Ložiská a Jednotky, Tesnenia, Mechatronika, Mazivá a Služby bude pokračovať a zrýchľovať tradíciu inovatívnych produktov, ktoré ponúkajú najlepšie riešenia mnohých potrieb našich zákazníkov a životného prostredia.

Ďakujem za rozhovor

Ing. Jozef Dominik, PhD.

Späť

TriboTechnika 4/2019

TriboTechnika_4_2019 by TechPark Vydavatelstvo on Scribd