Prof. Dr. Friedrich Franek: „Očakávame renesanciu tribologických aktivít“
Pre tribológov bola v roku 2011 jednou z najvýznamnejších udalosti Tretia európska tribologická konferencia ECOTRIB 2011, ktorá sa uskutočnila v júni v hlavnom meste našich južných susedov, vo Viedni. S úspešným podujatím sa bližšie zoznámime prostredníctvom rozhovoru, ktorý nám nadväzne poskytol prezident ECOTRIBu 2011 a zároveň predseda Rakúskej tribologickej spoločnosti Univ. Prof. Dr. Friedrich Franek.
Prof. Dr. Friedrich Franek
Po ukončení štúdia na viedenskej Technickej univerzite (TU) a doktorandskom štúdiu na Ústave jemnej techniky založil spolu s vtedajším predsedom Rakúskej tribologickej spoločnosti prof. Helmutom Detterom privátnu poradenskú firmu Tribotechnik Forschungsges. m. b. H.
Od roku 1986 vedie Rakúsku tribologickú spoločnosť, ktorá úspešne odštartovala tzv. K-plus program, t.j. zriadenie Kompetenčného centra pre tribológiu (Kompetenzzentrum für Tribologie). Akcia je súčasťou technologickej ofenzívy Rakúskej spolkovej vlády. Na základe týchto aktivít spustili 1. októbra 2002 „Austrian Center of Competence for Tribology".
Profesor Franek je súčasťou pedagogického zboru TU Viedeň.
V júni 2011 sa vo Viedni konala Tretia medzinárodná konferencia ECOTRIB 2011. Čo bolo jej cieľom?
Európske tribologické konferencie sa konajú od roku 2007 každé dva roky striedavo na pôde partnerov konzorcia ECOTRIB. Sú to tribologické spoločnosti Talianska, Slovinska, Švajčiarska a Ra-kúska. Podobne ako konferencie v Škandinávii (NORDTRIB) sa ECOTRIB orientuje na určitý geografický región. V tomto prípade ide o región strednej a juhovýchodnej Európy s cieľom odstrániť - najmä u užívateľov - vedecký a informačný tribologický deficit.
Keď sa na akciu pozrieme v kontexte účasti, tak ide o medzinárodnú výmenu skúseností a prezentovanie výsledkov reprezentantov vedy. Typickými témami sú účinky tribológie na ekológiu, ekonomické prínosy tribológie, nové metódy mazania a mazacie prostriedky, smart materiály a funkčné povrchové vrstvy. Diskutovanými témami sú aj tvorby povrchových vrstiev, modelovanie a simulovanie tribologických procesov a systémov a pod.
Najbližšia konferencia ECOTRIB sa má podľa plánu uskutočniť o dva roky v r. 2013 vo Švajčiarsku. Keďže na september spomínaného roku je naplánovaný v talianskom Turíne aj 5. svetový tribologický kongres, bude ECOTRIB súčasťou tohto kongresu. Švajčiari potom v Zurrichu zorganizujú ECOTRIB v roku 2015.
O tribológii, najmä o nanooblasti, sa hovorí ako o technológii 21. storočia. Nestor tribológie, profesor Peter Jost tvrdí, že jeden dolár vložený do tribológie prinesie zisk 50 dolárov. Ste rovnakej mienky?
Tento ekonomický efekt je isto veľmi ambiciózny a chápem ho predovšetkým ako signál pre priemysel s ohľadom na ekonomické možností tribologického výskumu. Dá sa interpretovať aj ako podnet a výzva pre výskumníkov, aby nezabúdali na ekonomickú efektivitu svojej vedeckej činnosti. Dôležité je preukázať zmysluplnosť výsledkov vedeckého bádania. Efektívne využitie tribologického výskumu závisí od mnohých faktorov, napríklad od úrovne technológie jednotlivých závodov, či od situácie na trhu relevantných produktov.
Od doby Leonarda da Vinciho sa v technickom svete veľa zmenilo. Týka sa to aj ovládnutia procesu trenia a všetkého, čo s tým súvisí. Ako hodnotíte súčasný stav tribológie a akým smerom sa bude ďalej táto interdisciplinárna vedecká kategória uberať?
Rozhodujúcim faktorom bolo a stále aj je, systémové bádanie. Existuje mnoho ideí z minulosti, ktoré sa presadili a zmysluplne zrealizovali až teraz, keď sú k dispozícii nové technologické možností. Týka sa to obzvlášť oblasti materiálov a povrchových technológií. Vždy treba hodnotiť primeranosť vynaložených nákladov a dosiahnutý efekt. To platí najmä pre toľko spomínané nanotechnológie. Napriek tomu, musíme vziať do úvahy, že nanoprísady a nanoštruktúry nie vždy prinášajú očakávané výsledky.
Mnohé aplikácie s tribologickou funkcionalitou požadujú koncepty, ktoré umožňujú „voľnosť mazadiel". Pri vysokých nárokoch sa bude aj naďalej klásť dôraz na mazacie látky, no presadzovať sa budú riešenia založené na „vnútornom mazaní". Teoretické zhodnotenie účinkov tribologických opatrení, teda virtuálna podpora modelovania a simulovania tribosystémov a tribologických procesov, približne ako molekulárna a materiálová dynamika sa bude intenzívne rozvíjať až do štádia efektívneho a nenahraditeľného nástroja pre tribológov.
Ako predseda tribologickej spoločnosti určite poznáte situáciu aj v iných krajinách. V ktorej krajine je tribológia "v kurze"? Zaujíma sa napríklad rakúska vláda o jej rozvoj? Podporuje štát nejaké špeciálne projekty alebo dá sa čerpať nejaký grant?
Tribologickému výskumu - či už ho podporuje štát alebo priemysel - sa vo všeobecnosti venuje malý priestor. Je obmedzený na malé riešiteľské kolektívy a vo väčšine prípadov je iba súčasťou iných ťažiskových projektov. V poslednom období však badať renesanciu tribologických aktivít. Viacročný podporný program existoval v 80-tych rokoch v Nemecku. Aktívnu podporu rozbehli najmä vo Veľkej Británii, vo Francúzsku a v Nemecku, v Belgicku, vo Švédsku, v Taliansku a vo Švajčiarsku. Samozrejme, výrazný dôraz na tribologický výskum sa kladie vo veľkých priemyselných krajinách akými sú USA, Rusko, Japonsko a Čína, Austrália a Izrael. Rakúsko zaznamenalo výrazný vzostup tribológie na prelome tisícročia. Usporiadanie 2. svetového tribologického kongresu v roku 2001 vo Viedni prispelo k uvedomeniu si významu tribológie a vzbudilo aj záujem politikov. Nasledoval vznik Rakúskeho kompetenčného centra pre tribológiu, ktoré sa podieľalo na programoch Kplus a neskôr COMET s pracovným programom „X Tribology" a s rozpočtom takmer 60 miliónov eur na päť rokov (do roku 2015). Štát prispeje sa na túto sumu polovicou a to v prípade, ak budú do toho finančne zainteresovaní aj partneri z oblasti priemyslu a vedy. Pre zúčastnené firmy - domáce či zahraničné - to znamená, že sa ich aktuálne tribologické témy operatívne zaradia do programu X Tribology. Predpokladá sa zisk vo výške dvojnásobku vkladu. Tento pracovný program je v súčasnosti z 80 % naplnený, čo okrem iného viedlo k tomu, že sa riešiteľský kolektív spoločnosti AC2T Research GmbH rozrástol na 110 ľudí.
Medzi vašimi pracovnými aktivitami dominuje tribológia. Čo vás na nej zaujalo natoľko, že ste sa jej upísali?
Pôvodne som sa chcel zamerať na medicínsku techniku. Orientácia na tribológiu bola motivovaná perspektívou môjho uplatnenia sa v pracovnej skupine „Tribologie" na Ústave pre jemnú techniku. V 60-tych rokoch inicioval jeho vznik profesor Helmut Detter. V tých časoch si ma tribológia tak povediac „adoptovala" a odvtedy sa jej plne venujem, najmä oblasti tribológie umelých kĺbov.
Je tribológia súčasťou študijného programu na technických univerzitách v Rakúsku?
V súčasnosti nie je v ponuke rakúskych univerzít odborné štúdium tribológie, a to ani na úrovni bakalára či magistra. To sa však môže zmeniť po očakávanom zriadení profesúry tribológie. Plánovaný začiatok štúdia je letný semester 2012. V poslednom období ma tešia iniciatívy v terciálnej oblasti vzdelávania na odborných vysokých školách, ktoré požadujú zaradenie tribológie do učebného programu. Napríklad študenti priemyselnej školy (Fachhochschule) vo Wiener Neustadte majú možnosť prehĺbiť si vedomosti štúdiom povrchovej techniky a tribológie. Celkovo je v tejto oblasti nedostatok diplomovaných inžinierov. Potešiteľné je, že naopak, rastie počet doktorandov v tribológii. Väčšina z nich potom pracuje ako vedeckí pracovníci v Tribologickom kompetenčnom centre (od r. 2010 COMET-K2).
Ďakujem za rozhovor
Jozef Dominik
