Tribotechnické listy

 

 

Legislatíva GHS a CLP - pomoc pre bezpečnú prácu

Do výrobných procesov v strojárskom priemysle (a nielen v ňom) vstupuje množstvo rozličných chemických látok či už v podobe rozličných zlúčenín alebo v ich zmesiach. Ako príklad môžeme uviesť obrábacie kvapaliny a oleje, tvárniace oleje, hydraulické kvapaliny a pod.

 

Na život každého organizmu vplýva okolité prostredie a naopak. Človek dnes disponuje veľkým chemickým a technickým potenciálom a môže svojimi aktivitami vnášať do prírody zásadné zmeny. Jedným zo základných ľudských práv je aj právo na ochranu života a zdravia pri práci ako aj právo na kvalitné životné prostredie, preto OSN iniciovala vývoj Globálne Harmonizovaného Systému klasifikácie a označovania chemikálií. (Skrátene GHS). V roku 1992 konferencia OSN venovaná životnému prostrediu a rozvoju iniciovala vznik Agendy 21, ktorá obsahuje niekoľko programových oblastí pre bezpečné riadenie práce s chemikáliami, vrátane celosvetovej harmonizácie klasifikácie a označovania chemikálií. GHS obsahuje požiadavky na klasifikáciu a označovanie chemikálií a ich zmesí a tiež definuje formát a obsah Karty bezpečnostných údajov.

V Európskej únii bola už od roku 1967 upravená smernicami klasifikácia a označovanie nebezpečných látok a od roku 1998 aj klasifikácia a označovanie nebezpečných prípravkov. Takisto v mnohých iných krajinách legislatíva upravovala klasifikáciu a označovanie. Napriek tomu, že existovali podobnosti v legislatíve rôzne  rozdiely v klasifikácii a označovaní viedli k tomu, že tá istá chemikália mohla byť v jednej krajine označovaná ako nebezpečná a v inej nie. Vzhľadom na rozsiahly celosvetový obchod s chemikáliami bolo medzinárodne uznané, že harmonizovaný systém pre klasifikáciu a označovanie by bol veľkou výhodou. Zavedenie GHS na medzinárodnej úrovni má pomôcť dosiahnuť nižšie uvedené ciele :

·    Zvýšenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia poskytnutím medzinárodne zrozumiteľného systému poskytovania informácii o riziku
·    Globálna harmonizácia požiadaviek klasifikácie a označovania chemikálií
·    Zníženie potreby testovania a hodnotenia chemikálii
·    Pomoc pri medzinárodnom obchode.

Systém GHS nepredstavuje celosvetový zákon, ale treba ho implementovať jednotlivými krajinami resp. regiónmi do zákonodarstva. Systém GHS je rozčlenený do tzv. blokov, ktoré umožňujú každej krajine účinne adaptovať relevantné bloky do zákonodarstva podľa svojich požiadaviek. Dôležité je, že adaptované časti musia byť konzistentné so systémom GHS a nesmú byť menené. V Európskej únii bol systém prijatý Nariadením EU č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí a nariadenie bolo implementované do národných legislatív. EU sa rozhodla prijať systém prakticky v celom rozsahu s tým, že vo svojom zákonodarstve zavádza len 4 triedy rizika. Európsky systém tiež obsahuje niektoré špecifické požiadavky na označovanie. Aby bolo možné rozlíšiť európsku adaptáciu systému GHS od OSN GHS nazýva sa táto adaptácia Nariadenie CLP.  Do slovenskej legislatívy bol CLP systém zakomponovaný zákonom č. 67/2010 Z. z. - Zákon o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a výnosom MH SR 3/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných požiadavkách na klasifikáciu, označovanie a balenie nebezpečných látok a zmesí. V ďalšom období bola uskutočnená novelizácia ďalšími legislatívnymi aktami.
Zavedenie CLP prináša určitý posun v spôsobe myslenia pri hodnotení rizikových chemikálií. V predchádzajúcom systéme boli látky, pre ktoré neboli k dispozícii žiadne toxikologické alebo ekotoxikologické údaje považované za nerizikové („žiadne údaje = žiadne riziko"), čo nebolo vždy pravdivé. Klasifikácia podľa CLP takúto možnosť už nedovoľuje.  Ak koncentrácia zložiek s neznámymi toxikologickými alebo ekotoxikologickými vlastnosťami v zmesi prekročí 10 % tak táto skutočnosť musí byť vzatá do úvahy pre klasifikáciu a označovanie.

V CLP sú príslušné triedy rizika systematicky rozdelené do „Fyzikálnych rizík", „Zdravotných rizík" a „Ekologických rizík".
Fyzikálne riziká neboli v predchádzajúcom systéme definované rovnakým spôsobom ako teraz. Okrem iného je aj toto príčina prečo výrazne narástol počet tried rizík. Taktiež je nové aj rozdelenie na  štyri kategórie rizika pre každú triedu rizika. Kritériá klasifikácie sa zmenili a boli zavedené niektoré nové triedy rizika. Tieto zmeny boli prijaté hlavne z nariadení pre prepravu nebezpečných tovarov známych pod skratkou ADR. Toto by mohlo umožniť v budúcnosti používať len jednu klasifikáciu, najprv však musia byť ešte doriešené ďalšie rozdiely v týchto klasifikáciách.
Triedy vzťahujúce sa na zdravotné riziká boli kategorizované mierne odlišným spôsobom. Napr. kategórie rizika v novej triede  „akútna toxicita" zahŕňajú predošlé triedy „Vysoko toxický", „Toxický" a „Škodlivý". Riziko vdýchnutia sa teraz stalo samostatnou  triedou rizika.

Podľa predchádzajúceho systému boli mnohé produkty na trhu formulované tak, aby neboli klasifikované resp. aby sa dosiahla najnižšia možná miera klasifikácie rizík pri splnení všetkých aplikačných požiadaviek pre daný produkt. Podľa klasifikácie CLP boli však znížené prahové hodnoty pre mnohé triedy a kategórie rizika. V dôsledku toho sa môže zmeniť klasifikácia a označovanie mnohých produktov hoci ich zloženie sa nezmenilo. Nebuďte preto prekvapení, keď zistíte, že na obale  vami odoberanom produkte sa objaví označenie indikujúce riziko pri používaní, ktoré tam predtým nebolo a výrobca vám potvrdí, že zloženie vami používaného produktu sa nezmenilo.
Ako príklad si môžeme uviesť „Riziko pri vdýchnutí výparov". Prahová hodnota klasifikácie (kinematická viskozita pri 40 °C) sa zmenila zo 7 mm²/s na ≤ 20,5 mm²/s. Mnohé produkty s viskozitou ≤ 20,5 ktoré vzhľadom na to, že mali viskozitu väčšiu ako 7 mm²/s budú podľa CLP klasifikované do triedy rizika „Riziko pri vdýchnutí s hrôzostrašnou vetou" H-vetou 304 (výstražným upozornením) „môže byť smrteľný po požití a vniknutí do dýchacích ciest", ak obsahuje 10 % alebo viac zložiek klasifikovaných   ako rizikových pri vdýchnutí a majú viskozitu pod nový limit.

Viditeľnou zmenou tohto prechodu na nové označovanie sú nové piktogramy. Pôvodné čierne symboly v oranžovom ohraničenom štvorci boli nahradené piktogramami v tvare kosoštvorca v červenom rámčeku. Na etikete musia byť uvedené signálne výrazy „Nebezpečenstvo" (DANGER) alebo „Pozor" (WARNING). Nebezpečenstvo znamená prísnejšiu kategóriu ako Pozor. Doterajšie rizikové R-vety sú nahradené H vetami. Ide o výstražné upozornenia, ktoré opisujú povahu nebezpečenstva látok alebo ich zmesí. Ekvivalentom k doterajším S-vetám sú teraz tzv. P-vety, ktoré opisujú odporúčané opatrenia na minimalizáciu alebo predchádzanie nepriaznivých účinkov.
Všetky tieto zmeny sa samozrejme premietajú aj do nám dobre známych Kariet bezpečnostných údajov.

Pod pojmom látka sa v GHS resp. CLP rozumie individuálna chemická látka. Pojmom zmes sa označuje „zmes" týchto látok.  Takáto „zmes" je väčšina produktov používaných ako technologické resp. servisné materiály v strojárskej výrobe (napríklad hydraulický olej, obrábacia kvapalina, plastické mazivo a pod.).

Nariadenie CLP 1272/2008 vstúpilo do platnosti 20. januára 2009. Pre klasifikáciu látok a zmesí však boli stanovené prechodné obdobia. Obdobie prechodu pre klasifikáciu a označovanie obalov látok bolo ukončené k 30. decembru 2010. Termín pre zmesi bol 31. máj 2015. Je tu však ešte dodatočné prechodné obdobie pre zmesi, ktoré boli uvedené na trh pred týmto dátumom a boli klasifikované a označené podľa predchádzajúceho systému. Toto prechodné obdobie končí 1. júna 2017. Po tomto dátume už nesmú byť tovary takto označené a dodávané na trh EU.

Záverom teda môžeme konštatovať, že legislatíva CLP prináša prísnejšiu legislatívu v oblasti klasifikácie a označovania, ktorá umožňuje kvalitnejší manažment  riadenia rizika pri práci s chemickými látkami a zmesami a zároveň prináša aj  nový tlak na vývoj nových bezpečnejších produktov pre strojárský priemysel.

 

 

Text: Ing. Miroslav Kačmár

 

 

Späť

 

Pridať komentár

* :
* :
* :
8 + 1 =
Odoslanie formulára

TriboTechnika 4/2019

TriboTechnika_4_2019 by TechPark Vydavatelstvo on Scribd